ESL sa plány zrútili za 2 dni. Henryho „I am sorry“ fans a Hendo ide na hrad

1
1242

Mala to byť súťaž, kde sa bohatší stanú ešte bohatšími, navyše zastretá formulkou „ide o lepšiu budúcnosť futbalu“. A ono sa to celé rozpadá ešte skôr, ako by sme si stihli naozaj uvedomiť, čo vlastne European Super League je, resp. čo má priniesť.

Keď sa v nedeľu (18.4.) pred polnocou futbalový svet dozvedel, že organizáciu UEFA sa vplyvní (a nenažratí) rozhodli zameniť za Disneyland, asi by len málokomu napadlo, že už o 2 dni neskôr bude nová elitárska súťaž pre najbohatších v troskách.

Za ostatné hodiny sme sa mohli stretnúť s hlasnou nasratosťou fans naprieč celým svetom, niektoré zápasy (napr. ten Liverpoolu v Leedsi, pozn.) sprevádzali protesty priaznivcov kričiac heslá o konci futbalu, kričiac požiadavky, aby majitelia, ktorí súhlasili s touto, podľa mnohých ozrutnosťou, ktorá pochováva futbal ako taký, zo dňa na deň odstúpili.

Dozvedeli sme sa, a mnohí žiaľ aj uverili info o tom, že účastníkov ESL jednoducho vyhodia z domácich súťaží, šéf UEFA Čeferin navyše v zrejmom emocionálnom rozpoložení prišiel s vyhrážkou, že hráčom z ESL klubov nepovolí štart na MS a ME. Teda nie, že by do toho, kto bude hrať na svetovom šampionáte, nemala čo povedať FIFA, že? Mimochodom, tá sa od začiatku správala konštruktívne a rozhodne menej emocionálne, čo sa ale dá úplne chápať, veď na rozdiel od skupiny okolo Florentina Péreza, ktorá prehovorila elitné kluby na vytvorenie novej Superligy, čím de facto výrazne siahla na multimiliónové zisky Európskej futbalovej únie, jej nikto nesiahol na príjmy napr. tým, že by založil repre súťaž len pre najbohatšie krajiny.

Lot of fun

Emócie sa vyburcovali na oboch stranách na maximum, lebo UEFA, fans či kluby mimo ESL jednak neverili, že nový elitársky projekt posunie futbal na želanú úroveň, na druhej strane sa potom nechali opantať vlastnými záujmami či pohľadom na vec.

UEFA (ako keby nešlo o rovnakých ľudí, ako sú tí z European Super League, že?) si veľmi rýchlo uvedomila, že celkový záujem o Champions League či Europa League pôjde výrazne dole, a dole tým pádom pôjdu aj tučné zisky (navyše riadiaci orgán futbalu na starom kontinente v ostatných mesiacoch rokoval o reforme LM i EL, ktorá by mu priniesla viac prachov, čo je presne aj myšlienka, s ktorou narábali zakladajúci členovia ESL). Začala teda agendu, s ktorou súhlasí a navyše jej na 100% verí každý rádový fanúšik. A v neposlednom rade to, že chcú bohatí ukradnúť futbal bežným ľuďom. Hovorí to pritom skupina ľudí, ktorá na finále Ligy majstrov vyčlenila pre fans 10% lístkov kapacity štadióna. Hovorí to Football Association, ktorá bola v tomto ohľade veľkorysejšia a na finále FA Cupu poskytla fans 20% miest kapacity Wembley. Zvyšok šiel kámošom, predajcom, obchodným partnerom. Jednoducho bohatým.

Ak teda niekto teraz hovorí, že futbal stratil dušu a že ESL je začiatok jeho konca, tak buď posledných 25 rokov prespal, alebo mu matematika veľmi nejde a vôbec sa nemá prečo zastavovať, keď mu pri súčte dvoch dvojok vyjde iný výsledok ako 4.

Protesty ako spúšťač rýchlej zmeny

Fans začali svoj vysoko emocionálny postoj premieňať z nasratých sociálnosieťových komentárov na spôsob napr. FSG Out! na protesty v uliciach či pred štadiónmi. Futbal podľa väčšiny z nich aktuálne stráca dušu, význam, už nie je pre bežných, je iba pre elitárov. Ako keby po nástupe do komercionalizácie do futbalu, resp. jej najrôznejších foriem, nestratil dušu už niekedy v 90. rokoch minulého storočia. A keď nie tam, tak potom celkom isto po nástupe najrôznejších Pérezov, Abramovičov, arabských šejkov, Glatzerovcov a pod. Veď to nie je tak dávno, čo Neymar prestúpil z Barcelony do PSG za takmer 200 miliónov eur. Krátkodobá pamäť je ale záludná vecička, a keď ju masy ešte preložia krvavými očami a zrýchleným tepom, tak tu máme reálnu agendu, ktorá aktuálne zaplavila futbalový svet.

Slovo si celkom pochopiteľne zobrali aj kluby mimo ESL vediac, že sa im neujde z brutál tučného koláča (JP Morgan Bank podporila projekt astronomickou čiastkou 4.6 miliárd dolárov). Apel na stratu súťaživosti sa pochopiť dá, veď koho by len zaujímalo biť sa o domáci titul s West Hamom, Evertonom, Realom Sociedad, Betisom, Palermom či Bolognou. Čo mi ale hlava až tak neberie je už spomínaný apel na to, aby futbal nestratil dušu. Ešte šialenejšou myšlienkou mi príde názor tých, ktorí tvrdia, že spustením ESL futbal o nejaký čas skončí. Jasné a ľuďom v 15. roku života narastú krídla, Elán už neohlási posledné turné a koronapandémiu si vymysleli mocní, aby nás všetkých vyhubili, alebo aspoň prinútili sa doma vyžrať do odpadnutia.

Hendo na hrad!

V celom tomto emocionálnom bordeli sa do popredia tlačí aj niekoľko viac či menej humorných vecí. Vnuk Billa Shanklyho Chris Carline navrhol, aby sa socha liverpoolskej legendy odstránila spred Anfieldu, iniciatíva fans Chelsea prišla s myšlienkou založiť si vlastný klub, ktorý by pokračoval v Premier League a na európskej pohárovej scéne ako ju poznáme, no a o svoje fleky prišli Ed Woodward, ktorý doposiaľ zastával post prezidenta Man Utd i Andrea Agnelli, ešte pred pár dňami šéf komisie, ktorá mala za úlohu prísť s reformou Champions League, a rovnako tak pred necelými 24 hodinami prezident Juventusu. Meno i fotka Agnelliho sa najnovšie objavuje vo výkladovom slovníku pri slove zradca.

Úsmevným je aj pohľad na Jordana Hendersona. Bez toho, aby som čo i len na okamih chcel spochybniť jeho líderské schopnosti, jeho prínos pre liverpoolsku komunitu či charitatívnu činnosť, poviem, že záložník celku z Anfieldu zvolal po prevalení info o ESL míting s kapitánmi zvyšných tímov Premier League, navyše stanovisko stojace proti elitárskemu projektu na seba nenechalo dlho čakať. A zdieľali ho húfy hráčov.

Henda tak teraz obdivujú nielen priaznivci Liverpoolu, ale celé Anglicko. Neboli by to ale fans The Reds, aby svoje modly neposúvali do roviny nadľudí a členovia Spirit of Shankly (dnes už registrovanej komunity fans – aktivistov, ktorá si meno urobila napr. keď chcela z klubu vykopať obchodníkov z USA Gilletta jr. s Hicksom, ale aj keď stála za myšlienkou vzniku AFC Liverpool, a to hneď po tom, ako niekdajší majiteľ klubu David Moores predal LFC vyššie spomenutým obchodníkom spoza „veľkej mláky“, pozn.) si myslia, že by Angličan mal po skončení kariéry mať v štruktúrach LFC flek, o aký si zažiada. Opakovaný facepalm, prosím!

Prekvapenia

Tri veci by som ale nikdy nepovedal – že UEFA vstane z popola ako bájny Fénix za ani nie tri dni, že sa ESL rozsype skôr ako sme si vlastne stihli uvedomiť, aké miesto vo futbale bude mať, no a napokon ani to, že majú fans takú silu. Lebo si stále myslím, že na ich názore záleží až v poslednom rade, i to, že na formáte súťaže až tak nezáleží – teda za predpokladu, že ju hrajú tímy, ktoré sú všeobecným lákadlom – kvôli postaveniu, histórii, výsledkom, hráčskemu kádru.

Tu sa ešte dovolím na okamih pozastaviť a pripomenúť, že ak mala ESL 19.4. dvanásť zakladajúcich členov s vyhliadkami navýšiť ich na 20, dnes platí, že je už bez Man City, Atlética Madrid, Man Utd i Chelsea. Pomyselný domček z karát sa teda v praxi naozaj rúca. A to je ešte napr. Juventus, milánske AC a Inter + Liverpool sú v tzv. stand by móde, čo v práci znamená, že riešia papierovačky ohľadne vystúpenia. Majoritný akcionár vo FSG (spoločnosti, ktorá vlastní LFC) John Henry sa navyše ospravedlnil fans, čo ale neviem, či ho v očiach priaznivcov dostatočne odškodní, resp. posunie do roviny, kde sa nebude hlasno kričať, aký je oný, FSG Out!, resp. žiadať okamžitý predaj klubu niekomu morálnejšiemu, lepšiemu, či niekomu, kto sa proste o futbal viac zaujíma, dokonca je jeho vášňou. Možno niekomu ako je Mike Ashley. ?

Navyše Bayern Mníchov, Dortmund či PSG už skôr odmietli vstup do ESL. Možno aj preto, aby si zároveň zachovali priazeň fans, a potom aby stále mohli v momente, keď sa futbal nenávratne transformuje do ešte viac elitárskej podoby, do nej vstúpiť. Chytrý ťah, len čo je pravda.

A tak teraz môžeme aj naďalej žiť vo svete, kde prím hrajú ideály a chlácholiť sa tým, že futbal stvorený chudobnými napokon bohatí neukradli.  Len snáď tomuto žiadny jedinec s funkčným mozgom už veľa rokov neverí. Na druhej strane vo všeobecnosti platí, že človek dokáže uveriť čomukoľvek. Pamätám si, ako asi pred 10-11 rokmi prišiel Liverpool 1. apríla s tým, že mení farbu hlavných dresov z červenej na oranžovú. To bolo vtedy hatu, zatemnených myslí i spadnutých sánok. A toto je len jeden z miliardy príkladov.

Previous articleProgram PL 2021/22 zverejnený
Next articleLFC začína prípravu 2021/22, do Rakúska so zaujímavými menami
Zavše ochranársky vandrák na spôsob old (oi!) punks never die, akých sú na svete milióny, často v polohe haters gonna hate stúpajúci na otlak tým, ktorí veci berú zbytočne príliš vážne. Tiež nefanúšik stereotypov, hlúposti, ješitnosti, demagógie, Elánu, Man Utd, repre futbalu, ananásu a balzamika. Za to cynik na plný úväzok (len nikto neplatí), ktorý má apatiu, iróniu a tupé reči ako pracovný a pomerne často využívaný nástroj. YNWA si pod príspevky nepíšem, na druhej strane píšem zavše strašne dlhé a otravné texty a ľudia si o mne myslia, že musím mať stále pravdu, lebo som hlúpy a sebestredný pidžús a zasa, nebudú ďaleko od pravdy;) Takže vo finále si ani pipíky merať nemusíme, máš ho väčšieho, drahý člen môjho fanclubu. Na pivo a punk ale zájsť môžeme. No problem, žádnej stres;) 📧 pár teplých slov mi pokojne napíš na kwop@lfc1892.net