Mám to v hlave roky. Roky sa pozastavujem nad tým, prečo väčšina fans berie takmer všetko, čo sa objaví v médiách, za fakt. Obzvlášť pri téme transfery.

Obyčajný príklad – ak mi šéf v práci sľúbi čo ja viem nový notebook, dovolenku vtedy a vtedy, zvýšenie platu, alebo kratší pracovný čas a hneď pri prvej príležitosti cukne, tak čo si mám myslieť?

OK, druhá šanca je v poriadku, ale keď sa niečo takéto opakuje pravidelne, budem mu stále veriť? Nie, nebudem, lebo naivný môžem byť, ale existujú predsa nejaké hranice.

A pri transfer téme, obzvlášť týkajúcej sa prvého tímu LFC, sú akože dôveryhodní novinári – menovite Pearce, Joyce, Bascombe, Maddock, Gorst, Di Marzio atď., atď. (viac mien už priamo v podcaste) práve takýto šéf. Opakovane niečo do éteru tlmočili, opakovane z toho celého vyšli ako výrazne neinformovaní tĺci. A veľa ľudí im stále verí.

Úprimne, nerozumiem tomu, aj keď rešpektujem, že nech si verí každý čomukoľvek len chce. Cez chemtrails, očkovanie, i to, že vakcinácia proti Covidu je čipovanie, čo v naviazanosti na 5G siete celkom isto znamená, že nás chcel Bill Gates ovládať či dokonca vykynožiť – všetkých: aj dvojzubého Ruda zo Zázrivej, jeho platonickú lásku z pomocnej školy Amálku, čí klampiara Imra, ktorý po 10. borovičke vkuse vyťahuje jeden oxymoron za druhým. Liberálni fašisti by vedeli hovoriť;)

Každý môže veriť čomu len chce. Ale nejaké barličky to aj tak chce

Nech ktokoľvek pokojne verí i tomu, že svet riadia tri rodiny, ktorých členovia sa za mesačného svitu premieňajú na mix Báthoričky a Drakulov, a ako pravoverní židojašteri jedia batoľatá. Samozrejme preto, aby sa z nich mohli stať gay-moslimovia, ktorí ku nám prichádzajú znásilňovať ženy a deti. Pochopiteľne v mešitách, ktoré postavili na ruinách kresťanských chrámov.

Tento odstavec je do istej miery môj výlev, na druhej strane len poukazuje na to, že vyššie spomenuté absurdity sú presne tie isté, ako keď Pearce pred rokom v lete niekoľko týždňov tvrdí, že sa LFC o Thiaga nezaujíma. Zvyšok už pozná každý.

Jasné, futbal netreba brať až tak vážne. Tak zasa ani mňa až tak neberte. Len som si proste uľavil a ideme ďalej;) A aby som nebol až taký pako, ponúkam aj pár novinárskych mien, ktorým sa aspoň z malej časti veriť dá. Ale to už, samozrejme, nechám na každom z vás.

OK, viac už v podcaste (ktorý by nemal robiť jeden človek. Toľko ponaučenie;)