Pohľad na obrovskú tragédiu, ktorá sa udiala ma bruselskom štadióne Heysel, kde pred finále Pohára európskych majstrov (dnešná Liga majstrov) 1985 zomrelo po výtržnostiach 39 ľudí. Je to k dnešnému dňu presne 38 rokov.
„Chystali sme sa na stretnutie s Liverpool FC. Ten pohár bol jedinou trofejou, ktorá “starej dáme“ chýbala. Pre mnohých našich priaznivcov sa stal priam zmyslom života…Alebo smrti, ako sa spieva v ich hymne. Štadión bol ako sud s pušným prachom. Sila výbuchu bola priamo úmerná ľahkomyseľnosti organizátorov. Zrazili sa „Reds“ a „Bianconeri“. Rowdies použili žŕdky z vlajok, železné tyče z ohrady, ktorú rozobrali, a mlátili našich hlava-nehlava.
Vypukla panika. Talianski diváci z tribúny Z, aby unikli pred prúdom červených beštií, ktorý sa valil zhora, sa prebíjali dole v nádeji, že nájdu spásu na trávniku. Vznikla strašná tlačenica. Tragédia bola neodvratná.
V tejto magme ľudských bytostí, ktoré prepadli šialenému údesu, každý bojoval o holý život, mlátil napravo i naľavo, kopal pred i za seba, len aby sa dostal z otvorenej sopky na tribúne Z.
Za niekoľko sekúnd zomrelo 39 ľudí…“
Takto opisuje udalosti z 29.mája 1985 francúzsky futbalista, a vtedy priamy aktér finálového zápasu, Michel Platini.
Mal to byť sviatok futbalu a vyvrcholenie v podobe finále Pohára európskych majstrov (predchodca Ligy majstrov), kam sa prebojovali dva špičkové tímy: Juventus FC a Liverpool FC.
Namiesto toho sa udiala jedna z najväčších tragédií histórie športu. Pred samotným finále zomrelo v Bruseli 39 ľudí.
Pre Juventus to bolo historicky tretie finále, v predchádzajúcich dvoch však nebol úspešný.
Liverpool 80. rokov patril k tomu najlepšiemu, čo vtedajší futbal vyprodukoval. Do Bruselu prichádzal v pozícii obhajcu pohára (v 1984 porazil AS Roma na Olympijskom štadióne v Ríme po penaltovej dráme 4:2).
Dejiskom konania bol Heysel Stadium v Bruseli. Bol postavený v 30. rokoch 20. storočia a ani zďaleka nespĺňal bezpečnostné kritériá. Liverpoolska strana pred finále požadovala zmenu miesta, napokon ale všetko zostalo podľa plánu.
Tribúnu Z rezervovali usporiadatelia fanúšikom Juventusu a tú s označením X, priaznivcom The Reds. Medzi nimi bola tribúna Y, ktorú mali zaplniť domáci, belgickí diváci, a vytvoriť tak akúsi neutrálnu zónu medzi oboma tábormi.
Bola síce zaplnená, ale: väčšina belgických divákov sa grupovala z talianskych robotníkov – prisťahovalcov. Ba čo viac, nesvedomitá správa štadióna Heysel popredala lístky na túto tribúnu aj divákom Juve!!!
Najhoršie však bolo, že početnejší tábor červených sa už nezmestil do vyhradeného sektoru a vďaka falošným lístkom sa kapacita prekročila. Priaznivci Liverpoolu podgurážení alkoholom začali tlačiť na tribúnu Y. Schádzali k mrežovej ohrade oddeľujúcej tribúny Y a Z, prevalili ju a vzápätí začali prvé potýčky.
Dve desiatky belgických policajtov a poriadkové jednotky nezabránili stupňujúcemu sa peklu. Dav sa natlačil na betónový múrik s plotom, ktorý ich oddeľoval od ihriska. Prvé rady udupala ľudská lavína.
Múrik sa rozsypal a tragédia bola na svete. Výsledkom je 39 mŕtvych (32 Talianov, štyria Belgičania, dvaja Francúzi a jeden Severný Ír) a asi 454 zranených.
Hráči sústredení v šatniach nemali ani potuchy o tom, čo sa tam vonku deje. Medzi nich vošiel funkcionár UEFA, pán Rothenbuller, pochopiteľné zdrvený, a stroho preniesol:
Je to veľmi vážne, musíme sa poradiť, či sa bude hrať. Jeho názor bol ale jasný:
Ak sa nebude hrať, nebudú mŕtvi iba na štadióne, tam vonku ich bude určite viac.
Zápas sa napokon odohral a to s dvojhodinovým oneskorením. V pochmúrnej atmosfére ale víťaza nebolo. Aj keď tým oficiálnym bol práve turínsky Juventus, ktorému k vytúženej trofeji pomohla diskutabilná penalta. Liverpoolčania ani neprotestovali, Platini ju premenil.
„Hral som futbal na rôznych miestach, ale na cintoríne ešte nikdy,“ dodal francúzsky hráč.
