Pohľad na obrovskú tragédiu, ktorá sa udiala ma bruselskom štadióne Heysel, kde pred finále Pohára európskych majstrov (dnešná Liga majstrov) 1985 zomrelo po výtržnostiach 39 ľudí. Je to už 39 rokov.
„Chystali sme sa na stretnutie s Liverpool FC. Ten pohár bol jedinou trofejou, ktorá “starej dáme“ chýbala. Pre mnohých našich priaznivcov sa stal priam zmyslom života…Alebo smrti, ako sa spieva v ich hymne. Štadión bol ako sud s pušným prachom. Sila výbuchu bola priamo úmerná ľahkomyseľnosti organizátorov. Zrazili sa „Reds“ a „Bianconeri“. Rowdies použili žŕdky z vlajok, železné tyče z ohrady, ktorú rozobrali, a mlátili našich hlava-nehlava.
Vypukla panika. Talianski diváci z tribúny Z, aby unikli pred prúdom červených beštií, ktorý sa valil zhora, sa prebíjali dole v nádeji, že nájdu spásu na trávniku. Vznikla strašná tlačenica. Tragédia bola neodvratná.
V tejto magme ľudských bytostí, ktoré prepadli šialenému údesu, každý bojoval o holý život, mlátil napravo i naľavo, kopal pred i za seba, len aby sa dostal z otvorenej sopky na tribúne Z.
Za niekoľko sekúnd zomrelo 39 ľudí…“
Takto opisuje udalosti z 29. mája 1985 francúzsky futbalista, a vtedy priamy aktér finálového zápasu, Michel Platini.
Mal to byť sviatok futbalu a vyvrcholenie v podobe finále Pohára európskych majstrov (predchodca Ligy majstrov), kam sa prebojovali dva špičkové tímy: Juventus FC a Liverpool FC.
Namiesto toho sa udiala jedna z najväčších tragédií histórie športu. Pred samotným finále zomrelo v Bruseli 39 ľudí.
Pre Juventus to bolo historicky tretie finále, v predchádzajúcich dvoch však nebol úspešný.
Liverpool 80. rokov patril k tomu najlepšiemu, čo vtedajší futbal vyprodukoval. Do Bruselu prichádzal v pozícii obhajcu pohára (v 1984 porazil AS Roma na Olympijskom štadióne v Ríme po penaltovej dráme 4:2).
Dejiskom konania bol Heysel Stadium v Bruseli. Bol postavený v 30. rokoch 20. storočia a ani zďaleka nespĺňal bezpečnostné kritériá. Liverpoolska strana pred finále požadovala zmenu miesta, napokon ale všetko zostalo podľa plánu.
Tribúnu Z rezervovali usporiadatelia fanúšikom Juventusu a tú s označením X, priaznivcom The Reds. Medzi nimi bola tribúna Y, ktorú mali zaplniť domáci, belgickí diváci, a vytvoriť tak akúsi neutrálnu zónu medzi oboma tábormi.
Bola síce zaplnená, ale: väčšina belgických divákov sa grupovala z talianskych robotníkov – prisťahovalcov. Ba čo viac, nesvedomitá správa štadióna Heysel popredala lístky na túto tribúnu aj divákom Juve!!!
Najhoršie však bolo, že početnejší tábor červených sa už nezmestil do vyhradeného sektoru a vďaka falošným lístkom sa kapacita prekročila. Priaznivci Liverpoolu podgurážení alkoholom začali tlačiť na tribúnu Y. Schádzali k mrežovej ohrade oddeľujúcej tribúny Y a Z, prevalili ju a vzápätí začali prvé potýčky.
Dve desiatky belgických policajtov a poriadkové jednotky nezabránili stupňujúcemu sa peklu. Dav sa natlačil na betónový múrik s plotom, ktorý ich oddeľoval od ihriska. Prvé rady udupala ľudská lavína.
Múrik sa rozsypal a tragédia bola na svete. Výsledkom je 39 mŕtvych (32 Talianov, štyria Belgičania, dvaja Francúzi a jeden Severný Ír) a asi 454 zranených.
Hráči sústredení v šatniach nemali ani potuchy o tom, čo sa tam vonku deje. Medzi nich vošiel funkcionár UEFA, pán Rothenbuller, pochopiteľné zdrvený, a stroho preniesol:
Je to veľmi vážne, musíme sa poradiť, či sa bude hrať. Jeho názor bol ale jasný:
Ak sa nebude hrať, nebudú mŕtvi iba na štadióne, tam vonku ich bude určite viac.
Zápas sa napokon odohral a to s dvojhodinovým oneskorením. V pochmúrnej atmosfére ale víťaza nebolo. Aj keď tým oficiálnym bol práve turínsky Juventus, ktorému k vytúženej trofeji pomohla diskutabilná penalta. Liverpoolčania ani neprotestovali, Platini ju premenil.
„Hral som futbal na rôznych miestach, ale na cintoríne ešte nikdy,“ dodal francúzsky hráč.
