Po čase je tu kedysi pravidelná rubrika Talking points, kde si v krátkosti pripomenieme niekoľko bodov, ktoré v dueli zaujali. Tentoraz v dueli s milánskym AC.

Champions League 21/22 (15.9.), Anfield, Liverpool

LIVERPOOL FC - AC Milan 3:2 (1:2)


góly: 9. Tomori vlastný (Alexander-Arnold), 49. Salah (Origi), 69. J. Henderson - 42. Rebić, 44. B. Díaz
ŽK: Milner - Bennacer, B. Díaz
ČK:
rozhodca: Szymon Marciniak (POL)
TV: Nova Sport 3 (CZ)
streams: livetv, totalsportek

Zápas, ktorý mal všetko, rozhodol kapitán Henderson. LFC porazil AC Milan 3:2

Sezóna 2018/19 o tri roky neskôr

To, ako Liverpool vybehol na talianskeho súpera, to, ako vo svojom prvom zápase v novej edícii Ligy majstrov pressoval, útočil, ako jeho hráči nešetrili krokom, umným i vytrvalým pohybom otvárali priestory, ako boli doslova hladní po futbale, parádnom výkone, a samozrejme víťazstve, nápadne pripomenulo sezónu 2018/19.

Sezónu, kedy sme vyhrali Ligu majstrov práve takýmto futbalom, futbalom, ktorý aj priaznivci hip-hopu, R’n’B či moravskej dychovky s radosťou nazývali heavy metalom. Sezónu, kedy sme po parádnej jazde skončili v lige o bod druhí za Manchestrom City.

Prvých 15 minút proti Rossoneri to bola neskutočná jazda – 13:0 na strely, hneď niekoľko vyložených šancí, vedenie 1:0. Ale aj Salahom zahodená penalta. Talianski hráči nevedeli, kam skôr.

Naopak, vedeli niečo iné – že takto nejako vyzerá reálna opica po prehýrenej noci plnej opiátov, nikotínu a iných šmakotín. Po party, kedy majú žalúdok prevrátený naruby ako po návšteve atrakcií v Disneylande.

Liverpool ich pol hodinu točil, ako v kolese šťastia a hráči talianskeho tímu ho aj tak za tri vedrá mali. Lebo šance Salaha, Origiho a Jotu mali skončiť gólmi.

Európske večery na Anfielde rulezz!!!

Bolo to dozaista ovplyvnené spomienkami na Istanbul 2005, resp. zázrak, ktorý sa vo finále Ligy majstrov udial, rovnako tak presvedčením vstúpiť do nového vydania milionárskej súťaže trojbodovo a v neposlednom rade aj renomovaným súperom.

Renomovaným aj napriek tomu, že milánsky AC sa v Champions League, ktorú mimochodom vyhral 7x, objavil po 7 rokoch. Sedmička zvykne byť šťastnou a pre tím vedený Stefanom Piolim aj v priebehu celého I. polčasu bola, najmä v závere, keď sa jeho zverencom podrali za 3 minúty otočiť skóre.

Napokon to všetko vypálilo v prospech enormne snaživých domácich a my fans si môžeme spokojne chrochtať klišé o spravodlivosti či náklonnosti vyšších inštancií – napr. lietajúcej špagetovej príšery.

Anfield bol po čase dlhšie ako chvíľkami hlučný. Hráči mu svojim prístupom k tomu dali výborný dôvod a fans bolo počuť. Chorály, pokriky, povzbudzovanie. Všetko v mene kréda „Make some noise“.

Trojminútovka, kedy sme všetci do jedného vytriezveli

Aby nás Liverpool hneď v úvode II. polčasu opäť príjemne opil.

To, čo sa udialo v rozmedzí medzi 42. a 44. minútou, sa dá opísať všelijako. Jednoducho liverpoolski hráči na okamih vypli a z vedenia 1:0 a maximálne dominantného výkonu bol razom len prach. Alebo v lepšom prípade spomienka, tak zmätočná ako nikdy neboli ani proticovidové nariadenia vlády, tak neznesiteľná, že Kundera či Kafka by si to radšej hodili, ako jej venovať čo i len okamih svojho života.

Rebić a B. Díaz gólmi po kombináciách, ktoré by sa mali vyučovať na školách pre mladých futbalistov, dokonale zaskočili súpera a na okamih urobili z Anfieldu miesto, v porovnaní s ktorým sa aj cintorín musí brať za hlučný.

Klopp ale svoj tím cez prestávku mentálne povzbudil a chalani makali od úvodného hvizdu druhej časti (OK, ofsajdový gól súpera v asi 35. sekunde radšej nerátam – z čisto zdravotných dôvodov, veď sa našlo veľa takých, ktorým možné vedenie ACM v pomere 3:1 dokonale vygumovalo pamäť, ktorí v sekunde zabudli na to, aký futbal sme 85% času prvej polovice produkovali). Makali dokonca tak, že bolo na míle jasné, že duel proste neprehrajú, ani neremizujú.

Hendo (je už) ako Gerrard. Je?

V poslednom zápase skupinovej fázy Ligy majstrov 2004/05 nezostávalo Liverpoolu príliš veľa času (skôr by sa dalo povedať, že sakra málo, konkrétne 4 minúty do konca riadnej hracej doby), aby strelil Olympiacosu ešte jeden gól – vysnívaný postupový.

Legenda The Reds Steven Gerrard to vtedy zobral na seba. Odrazená lopta na 16-ku, rozbehnutie sa k nej a anglický komentátor o sekundu na to nadšený kričal „Yeeeeeah, you beautyyyyy!!! What a hit son, what a hit!“

Liverpool porazil Olympiacos 3:1, predsa len postúpil do vyraďovacej fázy. Stevie G zachránil v 2004/05 sezónu, ktorá sa napokon, ako už bolo vyššie naznačené, skončila famóznym úspechom, ktorému predchádzal neuveriteľný obrat, v istanbulskom finále. A na opačnej strane stál milánsky AC.

Presne ako, keď sa v 69. minúte stredajšieho duelu k (pred 16-ku) odrazenej lopte dostal Jordan Henderson a halfvolejom ju poslal do brány súpera. Gólman Maignan nemal šancu a mnohým nám Hendov „strike“ pripomenul práve Stevena Gerrarda.

Mimochodom, je už Jordan Henderson presne ako futbalista, od ktorého preberal kapitánsku pásku? „Ušatú“ trofej pre víťaza Champions League nad hlavu zdvihol, rovnako tak je veľkou osobnosťou v kabíne, výrazne podporuje charitu a teraz streli aj podobný gól ako Gerrard.

A ešte jemné rýpnutie si, súčasný skipper na rozdiel od SteviehoG vyhral Premier League.

Steven Gerrard odovzdáva kapitánsku pásku Jordanovi Hendersonovi. Symbolika ako vyšitá. (foto: Twitter)

Origi a jeho miesto v tíme

Už dva roky tu nemal byť. Po finále Ligy majstrov s Tottenhamom ho mal klub predať. Nemá na to. Len sa motá po trávniku. Na čo je v tíme, keď odohrá tak 700 minút za sezónu. Už dávno nemá tímu čo dať.

Našli ste sa v týchto hláškach smerujúcich na adresu Divocka Origiho? Ja áno.

Belgičan je ale stále tu. V lete z klubu neodišiel, dokonca proti ACM si odbil sezónny debut, keďže v lige sa Kloppovi sme-tam ani nezmestil medzi náhradníkov. A teraz šup ho do základu a 26-ročný útočník si miesto zastal.

Nie, nehral ako Pelé a Messi dohromady, nehral ako Lewandowski, neskóroval, mal aj slabšie momenty, ale dovolím si povedať, že hral dobre a svojou trochou prispel k zdarnému začiatku pôsobenia LFC v Lige majstrov 21/22.

Klopp o ňom po zápase povedal, že je výborným útočníkom a pripomenutím, že je stále súčasťou tímu nám zasa raz dal vyžrať to naše prevažne snobské – Orgiho by som z tímu okamžite vy*e*al, ktoré vypovedá akurát tak o tom, že o LFC, kabíne, hráčoch vieme nanajvýš tak teoretizovať. Na internete či pred telkou. Nemecký manažér The Reds ale žije realitu. Nám fans častokrát tak strašne vzdialenú.

Divock Origi. (foto: Twitter)

Alexander-Arnold. Výborný, alebo ten, kto len nevie brániť? Podľa mňa výborný

Nielen medzi českými a slovenskými fans sa hlavne po hvizde, ktorý ukončil prvú 45-minútovku, ozývali hlasy, že Trent Alexander-Arnold mohol ak nie za oba, tak aspoň za jeden gól v liverpoolskej sieti.

Nevie brániť, mal by sa v tom zlepšiť! Kvôli nemu horí pravá strana obrany. Je viac vpredu ako vzadu, a pritom je to obranca! (keď ale vytvorí gól, vtedy sú takto nastavení jedinci ticho)

Ako keby som počul Southgatea, pri ktorom si dovolím povedať, že keď videl, čo liverpoolska 66-ka prvých 35 minút predvádzala, tak radšej vypol telku, aby aspoň na chvíľu ušiel z reality, ktorá Alexandra-Arnolda vidí ako skvostného pravého beka, rozhodne najlepšieho v Anglicku. A nech tréner Anglicka pred ním preferuje K. Walkera, Trippiera či pokojne Jóžina z bažin.

Trent odohral až na pár okamihov famózny zápas. Ak by spoluhráči premenili aspoň polovicu príležitostí, ktoré vytvoril, nadšene by sme sa teraz bavili, ako sme milánsky AC rozbili na padrť.

Inak, Alexander-Arnold by mal mať na svojom konte gól. Či strieľal, či prihrával, je to jedno, a podľa mňa je šumafuk aj to, že sa posledný lopty dotkol obranca Rossoneri Tomori i to, že zmenila smer. Takýchto tečov vidíme v sezóne niekoľko desiatok a myslím si, že by góly tohto typu mali byť pripísané hráčom snažiacim sa loptu dostať do siete, nie tým, ktorí si ju zhodou okolností poslali do vlastnej brány.

Trent Alexander-Arnold sa teší z gólu. (foto: Facebook)